1. |
Bôľ Hôr I.
08:07
|
|
||
svoj pohľad obraciam k nebu
ticho sa zvoľna odvracia
jesenný pokojný vietor
sa premenil v začiatok búrky
ústupom tieňov do tmy
a s príchodom chladu
môj dych postupne slabne
šeď duše ševelí v prachu
sivé osamelé lúky, vetrom zmetené
pohltené zmarom, od smútku studené
žiara lesnej aury, pomaly hasne
táto noc pochová poslednú nádej
|
||||
2. |
Bôľ Hôr II.
08:36
|
|
||
severný vietor započal ráno
pod hmlou ukrytý rodný môj kraj
v útrobách hôr počuť plač stromov
šípia že blíži sa koniec ich dní
krv v žilách chvatne sa búri
jak rieka čo krajinou rinie
duša tápavá po horách blúdi
vek slepoty nadalej plynie
šum lístia stáročných dubov,
pomaly nadriecť chcú svoj skon
oschnutá tráva sa divo spína
odkazom na večnosť nastal zlom
|
||||
3. |
Bôľ Hôr III.
07:54
|
|
||
podstata života vyschla
boj s časom skončil prehrou
v závoji vesmírneho prachu
pripravený na večný odchod
čím chladnejšia noc, tým jasnejšie hviezdy
chlad trhá mraky na kusy
blúdiaci v kruhoch časovej tiesni
posledné kroky s bôľom na duši
ľady veľhôr strachu načali topenie
tajomstvá existencie boli odhalené
zrkadlením ubúdajúcej energie
rozpúšťam sa vo hviezdnom tichu
|
||||
4. |
Bôľ Hôr IV.
09:39
|
|
||
púť po lúkach magickej jesene
nechať sa vetrom viesť do neznáma
farby krátkych dní v odraze vody
v teplom objatí hmlistého svitu
bez starostí kráčať v mladom daždi
s rešpektotom naprieč mohutným kopcom
ozveny kvapiek tvoria reč zeme
vtáčí štebot prekryl plač drevín
kým lúče nevyblednú a svet nezamrzne,
kým lesná zver nevysmädne, kým slnko nezhasne
kým stromy nepohnijú do poslednej jedle,
kým vtáčstvo bude lietať a ryby plávať v jazerách
kým v zemi bude vlaha a nevyschne do kvapky
kým farby nevytíchnu a mračná prejdú do diaľky
kým sa hory budú tiahnuť nad oblaky k nebesám
ten malý plameň úfnosti ja dohorieť nikdy nenechám
videl som vo sne bledomodrý plameň
zviazaný vekmi zväzkami osudov
dlhá je cesta na samotný koniec
veční väzni nekonečných pokusov
|
||||
5. |
Bôľ Hôr V.
05:43
|
|
||
v nehybnej tme a v kompletnom tichu
započal zrod novej esencie
krehkou substanciou začala žiariť
gradáciou svetla a postupným šumením
ako dych nočného vetra ja slýcham
jemné praskanie mladých lesov
prekvitanie severských obrazov korún
zo žíl už horkosť pomaly vyteká
plamene listov pokrývajú mladé stromy
šeď sa mení v pestrosť mladého veku
hniloba starých stromov dala nádej novým
počiatok silnejších severských hôr
duch prírody sa znova prebúdza
rieky zurčia prirodzenou čistotou
obnova rovnováhy nadobro zdarná
na zemi započal vek rýdzeho pokoja
|
Streaming and Download help
If you like Ex Anima, you may also like:
Bandcamp Daily your guide to the world of Bandcamp